1. Úvod
2. Spoločné zariadenia a opatrenia
3. Verejný záujem
4. Vyčlenenie plôch pre spoločné zariadenia a opatrenia
5. Zosúľaďovanie priestorových plánovacích procesov
6. Návrhy plánov spoločných zariadení a opatrení vo verejnom záujme
7. Záver
8. Zoznam použitej literatúry

1. Úvod

Podľa Ústavy Slovenskej republiky ma každý právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. V období rokov 1949 až 1989 väčšina vlastníkov pôdy stratila právo užívania svojej pôdy, nestratila však vlastnícke právo k pozemkom. Po roku 1989 sa zásadným spôsobom zabezpečila obnova výkonu vlastníckeho práva. Jednalo sa najmä o zákon č. 229/1991 Zb. o úprave poľnohospodárskych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákon 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a zákon 180/1995 Z.z o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

Okrem samotného sceľovania pozemkov a vlastníckych podielov k pozemkom je významnou súčasťou projektu pozemkových úprav plán využitia súčasných a zriaďovania nových zariadení a opatrení slúžiacich verejným alebo spoločným hospodárskym záujmom účastníkov a obci. Plánovanie a vykonanie opatrení v rámci pozemkových úprav je jednou z najväčších výhod projektov pozemkových úprav.

Plán spoločných zariadení a opatrení obsahuje najmä usporiadanie druhov pozemkov primerané prírodným podmienkam a funkčnej spätosti prírodných procesov v určitom krajinnom priestore, úpravu cestnej siete a úpravu vodohospodárskych pomerov, zúrodňovanie, zachovanie a tvorbu krajinnej vegetácie, ochranu archeologických nálezísk, podmienky pre poľovnú a voľne žijúcu zver, spoločné pasienky a opatrenia potrebné na umožnenie obhospodarovania nových pozemkov, ich zveľadenie, ochranu pred škodlivými účinkami iných prírodných faktorov (napríklad veternej a vodnej erózie) ako aj na ochranu životného prostredia pred škodlivými účinkami antropogénnej činnosti, najmä poľnohospodárskych technológií.

Potrebu pozemkov na spoločné zariadenia a opatrenia znášajú všetci účastníci, a to podľa pomeru ich nárokov na vyrovnanie k hodnote všetkých pozemkov v obvode pozemkových úprav.

Spôsob vzniku a funkčného využitia pozemkov pre spoločné zariadenia a opatrenia vytvárajú jedinečnú možnosť reálneho pretvárania krajiny s cieľom zlepšiť výrobu, prevádzkové pomery a životné podmienky vidieckeho obyvateľstva. Spoločné zariadenia a opatrenia navrhované vo verejnom záujme je potrebné chápať ako kategóriu verejnoprospešnej služby.

Náklady na údržbu a prevádzku spoločných zariadení a opatrení uhrádza ich vlastník, správca alebo združenie účastníkov. Pokiaľ však nie je dostatočne zabezpečené finančné krytie požadovanej verejnoprospešnej služby, alebo sú limitované iné ekonomické možnosti finančného zabezpečenia, realizácia plánovaných spoločných opatrení vo verejnom záujme sa stáva zásadným problémom pozemkových úprav.

Dôsledné oddelenie verejnoprospešnej služby od skupinových záujmov účastníkov pozemkových úprav je základným predpokladom pre presadzovanie verejného záujmu chápaného ako celospoločenský záujem zachovania možností využívania existujúcich zdrojov, zabezpečenia územného systému ekologickej stability, zavádzania a podpory nástrojov environmentálnej ekonomiky.

 

2. Spoločné zariadenia a opatrenia

Spoločné zariadenia a opatrenia v obvode pozemkových úprav sú:

1. cestné komunikácie (poľné cesty a lesné cesty) slúžiace na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby (mosty, priepusty, železničné priecestia a pod.),
2. protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby (zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky a prieľahy),
3. opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré zabezpečujú predovšetkým zvýšenie ekologickej stability a biodiverzity krajiny (biokoridory, biocentrá, interakčné prvky, sprievodná drevinová vegetácia),
4. vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu (nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy),
5. ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia.

Spoluvlastníctvo k pozemkom spoločných zariadení a opatrení nadobudnú vlastníci podľa výmery a hodnoty pozemkov, ktorými prispievajú na spoločné zariadenia a opatrenia. Vlastníctvo k spoločným zariadeniam a opatreniam možno previesť na inú osobu len pri zachovaní ich účelu.

Pozemky určené na spoločné zariadenia a opatrenia nemožno scudziť ani zaťažiť. Možno ich použiť len na účely upravené osobitným predpisom.

Pozemky určené projektom pozemkových úprav na verejné zariadenia a opatrenia a spoločné zariadenia a opatrenia pre územný systém ekologickej stability regionálneho a nadregionálneho charakteru poskytuje štát. Vlastníkom týchto pozemkov je štát.

Obmedzenie vyplývajúce z osobitných predpisov preberá na seba vlastník nového pozemku.

Veľmi dôležitým bodom pozemkových úprav sú podmienky, za ktorých môže dôjsť k vytvoreniu predpokladov pre zriadenie pozemkov pre spoločné zariadenia a opatrenia:

• Zásady umiestnenia nových pozemkov platia, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy.
• Zásady sa zverejnia verejnou vyhláškou a doručia sa známym vlastníkom do vlastných rúk. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená.

 

3. Verejný záujem

Predovšetkým vzťahy medzi dôsledkami sucha, povodňami, očakávanými klimatickými zmenami, eróziou pôdy na jednej a požiadavkami trvalo udržateľného využívania územia pre poľnohospodárske účely, zachovanie a zvýšenie ekologickej stability na druhej strane definujú rámec verejného záujmu.

 

3.1 Sucho, povodeň , veterná kalamita a klimatické zmeny

Zjednodušene povedané sucho nastane vtedy, keď je nedostatok vody, povodeň vznikne vtedy, keď je vody prebytok. Zjednodušená rovnica vodnej bilancie povodia je:

R = E + Q + DW,

kde R predstavuje úhrny zrážok, E územný výpar, Q územný odtok a priesak a DW je zmena zásoby vody v horných vrstvách pôdy a fytomase. Na území Slovenska sa vyparí priemerne približne 65 % zrážok za rok, 35 % zrážok odtečie vodnými tokmi z územia Slovenska, v hornatých oblastiach sa vyparí len asi 30% zrážok za rok.

Pri prebytku vody vznikajú podmienky pre zamokrenie a povodne. Povodeň vzniká ako následok zvýšeného množstva vody v prostredí, ktorá sa nestačí pohltiť v pôde na jej povrchu, vypariť sa alebo z územia rýchlo odtiecť povrchovým odtokom. Významný vplyv na odtok vody a pri topení snehu majú lesy a spoločenstvá drevín v krajine.

Z hľadiska posudzovania účinku lesov a spoločenstiev drevín na transformáciu zrážok do povrchového odtoku rozlišujeme vplyv lesa na celkovú vodnatosť povrchových tokov a vplyv lesa z hľadiska jeho protipovodňovej účinnosti. Hodnotenie vplyvu lesov a spoločenstiev drevín úzko súvisí s:

• klimatickými pomermi stanovišťa,
• vlastnosťami vegetačného krytu,

ktoré ovplyvňujú celkový výpar, schopnosť okamžitého záchytu zrážok na povrchu drevín a infiltráciu do pôdneho prostredia. Kľúčovým faktorom utvárania odtoku je vsak, ktorý rozhoduje o tom, či zrážková voda bude odtekať pomaly pôdou, alebo rýchlo po povrchu. Určujúcimi faktormi výsledného odtokového množstva a jeho časových zmien sú:

• geomorfologická charakteristika reliéfu,
• hydrogeologická stavba povodia,
• meteorologické podmienky,
• celková lesnatosť povodia a štruktúra nelesnej krajiny povodia,
• vodná bilancia lesných porastov.

Veterná kalamita z 19. novembra 2004 spôsobila zničenie lesa na ploche 140 km² v oblasti Vysokých Tatier. Územie postihnuté veternou kalamitou má pozmenené parametre vegetácie. Potenciálnym dôsledkom zmeny týchto parametrov je zmena hydrologického režimu jednotlivých povodí, čo môže mať za následok potrebu úpravy odtokových pomerov v predhorí Vysokých Tatier. Vplyvy veternej kalamity vo Vysokých Tatrách na hydrologický režim povodia horného Popradu zmenou vegetácie bol odhadovaný pomocou komplexného priestorovo distribuovaného zrážkovo odtokového modelu. Výsledky simulácií nepoukazujú na dramatické zmeny hydrologického režimu v povodí súvisiace s veternou kalamitou. Odtok z povodia rastie v poradí pôvodná vegetácia (les) – tráva, aktuálny výpar v rovnakom poradí klesá. Nakoľko plocha postihnutého územia je vzhľadom k ploche povodí jednotlivých ľavostranných prítokov Popradu pomerne malá, je možné, že nedôjde k výrazným zmenám odtoku z celého povodia. Pre málo reálny scenár nahradenia pôvodnej vegetácie trvalým trávnym porastom by odtok vzrástol o 7 %, aktuálny výpar by poklesol o 8 % a intercepcia o 19 %.

Obr.1: Deštrukcia lesa po veternej kalamite z 19. novembra 2004

 

Pri zrážkovej činnosti rozlišujeme stavy, keď po predchádzajúcom nasýtení povodia spôsobia krátkodobé, maloplošné intenzívne zrážky veľký prebytok vody alebo intenzívne pôsobia niekoľkodenné zrážky na veľkom území. Spravidla ide o situácie s prívalovými zrážkami nad 50 mm, alebo denné úhrny vyššie ako 100 mm. Dôležitý je poznatok, že vplyv meteorologických podmienok výrazne prevyšuje vplyv ostatných činiteľov, ako aj fakt, že bezlesie dáva oproti zalesnenej pôde preukazne vyššiu kulmináciu veľkých vôd. Problematiku zmeny odtokových  pomerov je potrebné vnímať z pohľadu, že pri extrémnom lejaku alebo dlhotrvajúcich zrážkach nie je možné zabrániť povodniam. To umožňuje vyčleniť kľúčové oblasti z hľadiska spoločenskoekonomických dôsledkov povodní a riešiť odtokové pomery v povodí zo strany vodného hospodárstva (úpravy koryta toku, protipovodňové hrádze za účelom prevodu veľkých vôd cez zastavané územie obcí).

Tab.1: N-ročné maximálne prietoky v povodí rieky Poprad v m³/s

 

Tab.2: Počet výskytov maximálnych denných odtokov v jednotlivých mesiacoch v povodí rieky Poprad po Matejovce

 

V súvislosti s klimatickými zmenami sa očakáva zvýšenie počtu dní s extrémnymi hodnotami. V oblasti Popradu sú na rozdiel od iných častí Slovenska dlhodobo pozorované častejšie výskyty maximálnych denných odtokov aj v letných mesiacoch. Pri predpokladanom zvýšení počtu dní so suchom a rastom vysokých úhrnov zrážok vzrastá význam prevencie formou návrhov ochranných a regulačných opatrení a to predovšetkým v poľnohospodárskej krajine.

Z hľadiska zmien vo funkčnom využívaní poľnohospodárskych pôd vo vzťahu k fyziologickému suchu ( nedostatok vody pre rastliny) je potrebné upraviť:

• hospodáranie so zrážkovou vodou v krajine,
• neužitočný výparu z neporasteného povrchu pôdy.

Obr.2: Možný posun vybranej izotermy (6°C) v zmysle predikcie vývoja teplôt na jednotlivých staniciach do roku 2100 podľa modelu CCCM2000 odvodená z dlhodobých priemerných teplôt

 

Tab.3: Mesačné úhrny zrážok a ich extrémne hodnoty obdobie: 1931 – 1980 Povodie: Poprad

 

Tab.4: Mesačné úhrny zrážok a ich extrémne hodnoty obdobie: 1981 – 2000

 

Tab.5: Mesačné úhrny zrážok a ich extrémne hodnoty obdobie: 1996 – 2000

 

3.2 Erózia pôdy

Pod eróziou pôdy rozumieme rozrušovanie pôdy pôsobením najmä vody a vetra. Väčšina pôdy je odnášaná z miest odnosu a je ukladaná v nižších oblastiach. Erózia pôdy spôsobuje:

• zmenšovanie pôdneho profilu,
• zhoršovanie textúry pôdy a vodného režimu,
• znižovanie úrodnosti.

Na základe hydrologických a eróznych modelov je možné určiť predpokladané tendencie pohybu vody a materiálu v krajine, jej dynamiku ako aj potenciálnu bilanciu odnosu materiálu.

3.2.1 Návrhy protieróznej ochrany poľnohospodársky využívanej pôdy

Problematika vodnej erózie súvisí s gravitačným pohybom vody a materiálu po svahu, v matematickom vyjadrení s klimatickými faktormi, vlastnosťami pôdy, morfometrickými ukazovateľmi a vlastnosťami vegetačného krytu vyjadrenou všeobecnou rovnicou odnosu pôdy:

G=R.K.L.S.C.P /t.ha^-1.rok^-1/,

kde:

G je strata pôdy eróznym splachom,

R faktor eróznej účinnosti dažďa,

K faktor náchylnosti pôdy na eróziu,

S faktor sklonu svahu,

L faktor dĺžky svahu,

C faktor ochranného vplyvu vegetácie,

P faktor účinnosti protieróznych opatrení.

Zamedzenie odnosu pôdy je možné dosiahnuť predovšetkým zmenami parametrov, ktoré ovplyvňuje človek, najmä zmenou dĺžky svahu a ochranného účinku vegetácie a účinnosti protieróznych opatrení:

• výberom vhodného vegetačného krytu,
• prerušením dĺžky svahu.

Protierózna ochrana pôdy poľnohospodárskymi plodinami a osevnými postupmi využíva vlastnosti ochranného účinku vybraných poľnohospodárskych plodín. Vhodná voľba vegetačného krytu ako aj postupnosť pestovania poľnohospodárskych plodín v osevných postupoch patrí k najjednoduchším spôsobom protieróznej ochrany pôdy.

Prerušenie dĺžky svahu je najúčinnejším opatrením proti pôsobeniu vodnej erózie. Zmenou využívanej dĺžky svahu protieróznymi pásmi sa rozčlení svah na menšie úseky.

Optimálna vzdialenosť prerušenia dĺžky svahu umožňuje aplikovanie bežného osevného postupu pre riešené územie. Prerušenie povrchového odtoku z vyššie ležiacich pozemkov vytvára podmienky pre jeho neškodné odvedenia alebo prevod do podpovrchového odtoku.

Druhou možnosťou stanovenia vhodného prerušenia dĺžky svahu je uplatnenie agroenvironmentálnych opatrení na ochranu ornej pôdy pred účinkami vodnej erózie.

Agroenvironmentálne opatrenia sú súčasťou programu ochrany a obnovy poľnohospodárskej krajiny a ich splnenie vytvára predpoklady pre financovanie ich obnovy, ochrany a údržby. Výhodou je jednoduchosť návrhov opatrení a ich vzájomná kombinovateľnosť.

Zmenšovanie obrábaných pozemkov musí zohľadniť aj očakávané požiadavky na sceľovanie pozemkov vlastníkov a sceľovanie vlastníckych podielov v pozemkových úpravách.

Pôvodné pozemky vlastníkov boli spravidla situované po spádnici. Na dlhších svahoch vytváralo umiestnenie a spôsob využitia pôvodných pozemkov predpoklady pre vznik mozaikovitých štruktúr, čím prakticky dochádzalo k prerušeniu dĺžky svahu. Zlúčením pôvodných pozemkov do väčších, jednotne obrábaných a osievaných pôdnych celkov došlo k strate bariérového efektu vyvolaného mozaikovitosťou. Cieľom prerušenia dĺžky svahu je zamedzenie plošnej erózii na poľnohospodárskych pozemkoch.

Z pohľadu potrieb sceľovania pozemkov a vlastníckych podielov vlastníkov, zabezpečenia prístupov na pozemky je výhodnejšie uplatnenie agroenvironmentálnych opatrení na prerušenie dĺžky svahu, nakoľko sa vytvárajú vhodnejšie predpoklady pre optimalizáciu veľkosti a tvarov novovytvorených pozemkov.

Obr.3: Porovnanie pôvodného a súčasného využívania ornej pôdy. Hnedou farbou je zobrazený súčasný stav ornej pôdy. V riešenom území predhoria Vysokých Tatier je zrejmý úbytok ornej pôdy, zachovanie časti sprievodnej vegetácie na horných úsekoch vodných tokov, posun hranice lesa do nižších polôh, najmä v ochrannom pásme TANAP-u. Najvýraznejšou zmenou je prakticky úplná strata mozaikovitosti v pôvodných poľných honoch a vytvorenie homogénnych blokov ornej pôdy.

 

4. Vyčlenenie plôch pre spoločné zariadenia a opatrenia v súvislosti s prírodnými činiteľmi

Z pohľadu vplyvu na človeka pôsobia v krajine záporne sa prejavujúce prírodné procesy a faktory. Charakterizuje ich predovšetkým extrémny priebeh, napríklad prívalový dážď, povodeň, sucho, víchrica. Nevhodným využívaním krajiny a jej jednotlivých zložiek vytvoril človek predpoklady pre ich nepriaznivý dopad na trvalo udržateľné požadované funkčné využitie. Tieto prírodné činitele nie je možné zmeniť ani im zabrániť, ale je možné zmierniť ich dopady. Riešením týchto problémov z hľadiska dlhodobého využívania krajiny sú z pohľadu pozemkových úprav najmä zmeny v priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní pozemkov.

V rámci plánov spoločných zariadení a opatrení sa na plochách poľnohospodárskej pôdy navrhujú opatrenia formou zmeny prioritného funkčného využívania pozemkov. Z hľadiska dlhodobých koncepcií využívania pôdy na poľnohospodárske účely navrhované opatrenia vytvárajú podmienky pre zlepšenie úrodnosti pôdy, zachovanie objemu a zloženia pôdy:

• elimináciou línií koncentrovaného povrchového odtoku,
• zamedzení plošnej erózii prerušením dĺžky svahu.

Obr.4: Línie koncentrovaného povrchového odtoku v poľnohospodárskej krajine

 

Obr.5: Prerušenie dĺžky svahu zatrávneným pásom

 

Predložené generálne plány spoločných zariadení a opatrení vo forme návrhov ochranných a regulačných opatrení vykonaných vo verejnom záujme počítajú zo zábermi poľnohospodárskej pôdy na biotické opatrenia. Biotické opatrenia budú realizované zmenou vegetačného krytu s využitím funkcií trvalých trávnych porastov a drevín formou výsadby:

• pásov vegetácie na líniách sústredenia povrchového odtoku,
• svahových pásov vegetácie.

Termínom vegetácia rozumieme súbory bylinného, krovitého a stromovitého vegetačného krytu. Nelesnú drevinovú vegetáciu predstavujú dreviny a spoločenstvá drevín v krajne, najmä vetrolamy, stromoradia, solitéry, spoločenstvá krovín, živé ploty. Pásy vegetácie na líniách sústredenia povrchového odtoku nadväzujú na existujúce vodné a mokraďové biotopy vo forme sprievodnej vegetácie vodných tokov a účelovej poľnohospodárskej vegetácie. Vodné a mokraďové biotopy sú prameniská, malé vodné toky, kanály, nádrže, štrkoviská, jazerá, mokrade.

Návrhy plošného záberu pôdy tiež zohľadňujú:

• vyčlenenie kľúčových plôch podľa potreby a naliehavosti opatrení,
• vzájomnú prepojenosť opatrení z hľadiska smeru odtoku vody,
• vzdialenosť od konca hydrologického systému,

pričom s rastúcou vzdialenosťou od konca hydrologického systému rastie význam prevencie opatrení.

Podmienkou na dosiahnutie požadovaného funkčného účinku sú dostatočne navrhnuté priestorové parametre a ekologická stabilita navrhovaných opatrení (presnejšie ekologická stabilita drevín a ich spoločenstiev). Pri projektovaní a realizácii vegetačných úprav v poľnohospodárskej krajine je nutné vychádzať z nasledovných charakteristík:

1. topografické pomery,
2. klimatické pomery,
3. pôdne a geologické pomery,
4. vegetačné pomery,
5. stupeň antropogénnej premeny krajiny.

4.1 Kvantitatívne a kvalitatívne parametre navrhovaných opatrení

Navrhované ochranné a regulačné opatrenia vo forme biotických stabilizačných prvkov slúžia predovšetkým ochrane proti erózii na ornej pôde a regulácii pohybu vody a materiálu v krajine. Očakávaným výsledkom sú návrhy na zmiernenie alebo odstránenie kritických línií koncentrácie povrchového odtoku a erózie pôdy, čo zároveň môže priaznivo ovplyvniť celkovú ekologickú stabilitu poľnohospodárskej krajiny ako aj ekonomické ukazovatele obhospodarovania poľnohospodárskych úžitkových plôch.

Zloženie vegetácie musí zodpovedať klimatickým a stanovištným podmienkam riešeného územia. Navrhujeme dva základné typy opatrení:

1. viacročné krmoviny a trvalé trávne porasty,
2. dreviny a spoločenstvá drevín.

4.1.1 Priestorové parametre vegetačných opatrení

Pre zachytávanie, infiltráciu prípadne odvedenie koncentrovaného povrchového odtoku je možné využívať prirodzené línie odtoku. Technické návrhy sa vykonávajú na základe hydrologických a hydraulických výpočtov na prietoky podľa požadovaného stupňa ochrany. V bežnej praxi však ide prakticky o obnovu pôvodných funkcií krajiny na líniách povrchového odtoku. Spravidla postačujúcim opatrením na spomaľovanie odtoku (retardáciu) vody je zvyšovanie drsnosti povrchu pôdy zmenou vegetačného krytu na poľnohospodársky využívaných plochách. Pri väčšej dynamike odtoku, alebo integrovaní väčších prispievajúcich plôch je potrebné zmierňovanie pozdĺžneho sklonu vytvorením stupňovitej nivelety dna alebo vytvorenie akumulačných priestorov pre sploštenie povodňovej vlny.

4.1.1.1 Priestorové parametre zatrávňovania ornej pôdy

Priestorové parametre zatrávňovania ornej pôdy navrhujeme podľa parametrov agroenvironmentálnych schém:

1. pozdĺž biotopov nelesnej vegetácie v šírke minimálne 5 m,
2. okolo vodných a mokraďových biotopov v šírke 5 m od brehovej čiary.

4.1.1.2 Priestorové parametre prerušenia dĺžky svahu

Priestorové parametre prerušenia dĺžky svahu pôdneho bloku so svahovitosťou 3-10%: Rozdelenie pôdneho bloku na pôdach sa realizuje stabilizujúcimi pásmi:

• minimálne 10 m širokými,
• usporiadanými približne po vrstevnici,
• s rozostupom pásov do 200 m,
• s minimálnym počtom 5 pásov pre 30 ha pôdny blok,
• vegetačný kryt je tvorený minimálne ďatelinotrávami alebo trávami na semeno.

4.1.2 Typy opatrení a ich vzájomná kombinovateľnosť

Funkciu vegetačného krytu na plochách naliehavých opatrení budú plniť dreviny a ich spoločenstvá v šírke zodpovedajúcej náporu odtoku približne 7-20 m s lemujúcim pásom trvalých trávnych porastov o šírke 5 m. Na plochách potrebných opatrení postačuje zatrávnenie ornej pôdy, s ostrovmi nelesnej drevinovej vegetácie v miestach náporu odtoku. Funkčná integrácia biotických opatrení na plochách naliehavých opatrení vo forme prírodných a poloprírodných ekostabilizačných prvkov bude priaznivo ovplyvňovať aj ekologickú stabilitu poľnohospodárskej krajiny.

5. Zosúľaďovanie priestorových plánovacích procesov

Projekty pozemkových úprav sú súčasťou priestorových plánovacích procesov. Priestorové plánovacie procesy sú najmä:

• územné plánovanie,
• lesohospodárske plánovanie,
• vodné plánovanie,
• územný systém ekologickej stability,
• dokumentácia ochrany prírody a krajiny,
• pozemkové úpravy.

Optimalizácia poľnohospodárskej krajiny, ako aj ďalších aktivít, ktoré súvisia s procesom na zmeny vo využívaní krajiny musí byť založená na jednotnom strategickom cieli. Pre opatrenia pozemkových úprav vo vzťahu k riešeniu následkov veternej kalamity je cieľom celospoločenská potreba plnenia požadovaných funkcií a potreba zníženia reálneho nebezpečenstva vyplývajúceho z poškodenia lesného ekosystému pre konkrétnu lokalitu, ale aj širšie územie, predovšetkým nižšie ležiace územia.

Všeobecný návrh ochranných a regulačných (protipovodňových a protieróznych) opatrení sa týka predovšetkým úpravy odtokových pomerov v dotknutom území, čo si vyžaduje:

• zlepšenie smerových, spádových a prietokových pomerov korýt vodných tokov,
• plošné úpravy v povodiach pre zvýšenie retencie povodia a obmedzenie alebo odstránenie erózno–sedimentačných procesov.

Návrhy opatrení pre zvýšenie retencie povodia a obmedzenie alebo odstránenie eróznosedimentačných procesov zosúlaďujú celospoločenské požiadavky s podmienkami reálne vykonávaných činností v nezastavanej časti riešeného územia. Zlepšenie smerových, spádových a prietokových pomerov korýt vodných tokov do istej miery presahuje možnosti pozemkových úprav, opatrenia pre zastavané časti územia tiež nie sú predmetom pozemkových úprav. Problematika ochrany povrchových vôd pred znehodnotením z bodových a plošných zdrojov, revitalizácia vodných tokov a pobrežných zón, ochrana zastavaného územia pred prívalovými vodami môže byť riešená len ak budeme priestor pre reguláciu pohybu vody v krajine považovať za spoločný priestor plánovacích procesov pre zvyšovanie ekologickej stability krajiny. Zvyšovanie ekologickej stability však neznamená jednostranné podporovanie kladných vzťahov v ekosystéme, alebo len odstraňovanie negatívne pôsobiacich vzťahov, ale nastolenie dynamickej rovnováhy medzi nimi.

Z hľadiska komplexnosti návrhov sú v rámci pozemkových úprav vyhotovené polohopisné a výškopisné údaje aj pre zastavané časti územia ako súčasť dokumentácie projektu pozemkových úprav.

Predkladané návrhy sú zosúladené s odporúčaniami hydroekologického plánu Popradu (príloha č.1) a projektom revitalizácie lesných ekosystémov na území TANAPu, v jeho ochrannom pásme, ako aj v poľnohospodársky využívanom území predhoria po rieku Poprad.

Obr.6: Línie pohybu vody a materiálu v krajine a ich vzťah k naliehavosti a potrebe ochranných a regulačných opatrení

 

6. Návrhy plánov spoločných zariadení a opatrení vo verejnom záujme v katastrálnom území Štrba

Katastrálne územie Štrba leží na rozhraní povodia Popradu a Váhu. Z hľadiska potrieb a naliehavosti opatrení je najvýznamnejším prítokom Popradu vodný tok Mlynica. Povodie Mlynice tvorí územie nad Svitom a má špecifický režim medzi prítokmi Popradu, nakoľko výraznejšie nezasahuje do vysokohorských oblastí, ale do mierne zvlnenej, intenzívne poľnohospodársky využívanej krajiny.

Obr.7: Intenzívne využívaná poľnohospodárska krajina v katastrálnom území Štrba

 

Prítoky v rozhodujúcej miere ovplyvňujú prietokové pomery na hlavných tokoch, najmä v období minimálnych a maximálnych prietokov. Úpravy drobných vodných tokov v povodí Popradu boli v minulosti riešené najmä za účelom odvodnenia priľahlého územia, stabilizácie toku a ochrany intravilánu obcí. Z posúdenia a hodnotenia úprav týchto tokov vyplýva, že podstatná časť bývalých poľnohospodárskych tokov bola riešená z pohľadu miestnych pomerov a potrieb bez ohľadu na ďalšie vodohospodárske alebo špeciálne krajinné zvláštnosti. Niektoré úpravy tokov sa riešili v oblastiach, kde za iných spoločenských pomerov by sa s intenzívnym využívaní pozemkov neuvažovalo.

Obr.8: Existujúce úpravy drobných vodných tokov v poľnohospodárskej krajine. Spevnenie dna koryta urýchľuje odtok vody

 

Tab.6: Vybrané ukazovatele vodného toku Mlynica - nad Svitom Plocha povodia Mlynice

 

Tab.7: Priemerný prietok v jednotlivých mesiacoch

 

Podľa zamerania opatrení je katastrálne územie Štrba rozdelené na opatrenia vo vzťahu k:

• zastavanému územiu obce,
• nižšie ležiacim územiam,
• iné opatrenia.

Kľúčovou plochou podľa potreby a naliehavosti opatrení a významu vzdialenosti od konca hydrologického systému je mikropovodie 3-01-02-018. Povrch mikropovodia 3-01-02-018 je charakterizovaný prevahou povrchového odtoku pre prívalové zrážky (úhrn zrážok cca 9 mm za 2 hodiny sa v regióne štatisticky vyskytuje 5 krát ročne). Tvoria ho povodia Štrbského potoka, potoka Dielnica a ich bezmenných prítokov.

Tab.8: Povodie Mlynice a jeho čiastkové mikropovodia

 

Obr.9: Mikropovodie 3-01-02-018 (svetlomodré), plochy podľa potreby (žlté) a naliehavosti (červené) opatrení a ich vzťah k zastavanému územiu obce

 

Tab.9: Úpravy na drobných vodných tokoch v katastrálnom území Štrba

 

6.1 Opatrenia vo vzťahu k zastavanému územiu obce Štrba

Cieľom navrhovaných opatrení je úprava odtokového režimu v poľnohospodárskej krajine a zníženie spoločensko-ekonomických dôsledkov možných povodní. Ochranné a regulačné opatrenia vo forme eliminácie línií koncentrovaného povrchového odtoku (opatrenia 1 až 5) a opatrenia pre zamedzenie plošnej erózii pôdy prerušením dĺžky svahu (opatrenia 7 až 9) sú situované na plochách naliehavých opatrení. Prerušenia dĺžky svahu sú napojené na existujúce cesty (7, 9), trvalé porasty a prameniská (8).

Obr.10: Návrhy ochranných a regulačných opatrení vo vzťahu k zastavanému územiu obce

 

Tab.10: Návrhy ochranných a regulačných opatrení vo vzťahu k zastavanému územiu obce Štrba

 

Vysvetlivky pre typ opatrenia:

1. - viacročné krmoviny, alebo trvalé trávne porasty, minimálna šírka 10 m
2. - nelesná drevinová vegetácia, šírka 7 až 12 m
3. - kombinované opatrenie - trvalé trávne porasty a nelesná drevinová vegetácia s premenlivou šírkou

Umiestnenie opatrení na spomalenie koncentrovaného povrchového odtoku na ornej pôde sú navrhované s ohľadom na tendencie pohybu vody a materiálu, pretváranie plošného odtoku na koncentrovaný, veľkosti prispievajúcich plôch z ktorých sa odtok postupne sústreďuje, rýchlosti prúdenia a sily vymieľajúcej vody.

Priestorové parametre prerušenia dĺžky svahu zohľadnia miesta s najväčším náporom prítoku, čo predpokladá premenlivú šírku ochrannej vegetácie. Vzhľadom na predpokladanú integráciu ochrannej, regulačnej a dopravnej funkcie (spojenú s budúcim usporiadaním vlastníckych vzťahov) budú priestorové parametre týchto opatrení upresnené v ďalších častiach projektu pozemkových úprav.

Dĺžka navrhovaných opatrení je 0,586 km. Pri priemernej šírke záberu 20 m predstavuje plošný záber opatrení 11,7 ha prevažne ornej pôdy

Obr.11: Opatrenia č.1, 2 a 5 vo vzťahu k súčasnej a historickej štruktúre krajiny

 

Obr.12: Opatrenia č.3 a 4 vo vzťahu k súčasnej a historickej štruktúre krajiny

 

6.2 Opatrenia vo vzťahu k nižšie ležiacim územiam

Ochranné a regulačné opatrenia vo vzťahu k nižšie položeným územiam sú typickým príkladom uplatnenia verejného záujmu. Vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a ich funkčnému využívaniu v katastrálnom území Štrba navrhované opatrenia neriešia ochranu zastavaného územia obce, z hľadiska naliehavosti a potrieb sú opatrenia hodnotené ako potrebné. Z hľadiska ochrany nižšie položených území však majú zásadný význam pre úpravu odtokových pomerov z katastrálneho územia Štrba.

Navrhované opatrenia na elimináciu koncentrovaného povrchového odtoku sú navrhované kombináciou nelesnej drevinovej vegetácie a trvalého trávneho porastu. Prerušenia dĺžky svahu sú navrhované vo forme stabilizujúceho zatrávňovacieho pásu. Alternatívne je možné nahradiť opatrenia 1b, 1c, 2b a 3b na elimináciu koncentrovaného povrchového odtoku predĺžením opatrenia č.6 a opakovaným prerušením dĺžky svahu.

Dĺžka navrhovaných opatrení je 3,640 km, plošný záber pri priemernej šírke opatrení 15 m predstavuje 5,46 ha ornej pôdy.

Ostávajúce opatrenia prerušenia dĺžky svahu čiastočne súvisia s výstavbou úseku diaľnice Štrba – Mengusovce, alebo nemajú bezprostredný vplyv na ochranu zastavaného územia obce. Vzhľadom k tomu neodporúčame ich prednostnú realizáciu.

Obr.13: Návrhy ochranných a regulačných opatrení vo vzťahu k nižšie položeným územiam

 

Tab.11: Návrhy ochranných a regulačných opatrení vovzťahu k nižšie položeným územiam

 

Vysvetlivky pre typ opatrenia:

1. - viacročné krmoviny, alebo trvalé trávne porasty, minimálna šírka 10 m
2. - nelesná drevinová vegetácia, šírka 7 až 12 m
3. - kombinované opatrenie - trvalé trávne porasty a nelesná drevinová vegetácia

Obr.14: Schéma označenia profilov

 

7. ZÁVER

Správne naprojektované, vybudované a využívané spoločné zariadenia a opatrenia dlhodobo zlepšujú úrodnosť pôdy, eliminujú nebezpečenstvo erózie, zabezpečujú ochranu územia proti záplavám, zabezpečujú optimalizáciu vlhkostného režimu pôdy, plnia výraznú kultúrno-estetickú a zdravotnú funkciu, čím zlepšujú podmienky života v regióne a celkovo zlepšujú kvalitu životného prostredia. Návrhy opatrení uprednostňujú preventívne opatrenia pred odstraňovaním nežiadúcich následkov činností. Očakávaným výsledkom ich schválenia, ale predovšetkým realizácie je podmienenie vhodného spôsobu obhospodarovania intenzívne využívanej poľnohospodárskej pôdy. Sú predstupňom vypracovania dokumentácie pozemkových úprav, s možnosťou opravy riešení na pozorovaním overenú reakciu prostredia. Navrhované opatrenia minimalizujú zábery poľnohospodárskej pôdy ako aj nároky na finančné zabezpečenie realizácie návrhov opatrení.

Projekty pozemkových úprav sú ešte stále nedoceneným nástrojom vytvárania podmienok pre trvalo udržateľný rozvoj vidieckej krajiny a jeho realizácie. To je spôsobené jednak historickým poslaním pozemkových úprav (komasácie), a tým, že existuje pomerne veľký počet podobných nástrojov nastoľovania rovnováhy medzi využívaním a ochranou prírodných zdrojov. Žiadny s nich však nedisponuje jedinečnými možnosťami pozemkových úprav, teda možnosťou súčasného pretvorenia vlastníckych vzťahov, priestorového a funkčného využitia územia a nastolenia pocitu zodpovednosti za vlastníctvo (možno geneticky dané človeku).

---

 

Zoznam použitej literatúry :

 

1. Hydroekologický plán povodia Popradu a Dunajca, Bratislava 2004.
2. Vodohospodársky plán povodia Popradu a Dunajca, Košice 1997.
3. Čaboun, V., 2005: Vplyv lesných ekosystémov na hydrológiu malého povodia. Zborník referátov Hydrologie malého povodí 2005.
4. Holko, L., Kostka, Z., 2005: Analýza maximálneho denného prietoku v horských povodiach stredného Slovenska. Zborník referátov Hydrologie malého povodí 2005.
5. Hrnčiarová, T., 2001: Ekologická optimalizácia poľnohospodárskej krajiny.
6. Hrnčiarová, T., 2005: Návrh protieróznych opatrení podľa smeru povrchového odtok.
Zborník referátov Hydrologie malého povodí 2005.
7. Kostka, Z., Holko, L., 2005: Vplyv veternej kalamity vo Vysokých Tatrách na hydrologický režim povodia horného Popradu. Zborník referátov Hydrologie malého povodí 2005.
8. Minďáš, J., Čaboun, V., 2002: Vplyv rastlinných spoločenstiev na odtokové pomery z povodia. ZS VTP 27-34 Výskum vplyvu antropogénnych faktorov na vodné systémy. LVÚ Zvolen.
9. Šujan, M. a kol., 2005: Hodnotenie infiltračných vlastností prostredia.
10. Zákon 180/1995 Z.z o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
11. Zákon 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
12. Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave poľnohospodárskych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

 

 

Zoznam príloh :

1. Príloha č.1 – Odporúčania hydroekologického plánu povodia Popradu a Dunajca pre pozemkové úpravy
2. Príloha č.2 – Pozdĺžne profily ochranných a regulačných opatrení pre zastavané územie obce Štrba
3. Príloha č.3 - Pozdĺžne profily ochranných a regulačných opatrení v katastrálnom území Štrba pre nižšie položené územia