Príloha č. 1

 

Odporúčania hydroekologického plánu povodia Popradu a Dunajca pre pozemkové úpravy

 

 

1. Riešenie úpravy odtokových pomerov v povodí (zlepšenie retencie krajiny)

V dôsledku makroklimatických zmien sa už aj u nás stále častejšie vyskytujú mimoriadne intenzívne suchá a mimoriadne intenzívne zrážky. Na potrebe zmierniť rozkolísanosť odtokových pomerov sa zhodujú odborníci všetkých rezortov (a to aj pre ten scenár, ak by šlo len o dočasný klimatický výkyv na Zemi - t.j. len na niekoľko desaťročí).

Z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja by bolo teoreticky ideálne zadržať „napršanú“ alebo „nasneženú“ vodu hneď na mieste alebo čo najbližšie, a to zasiaknutím pod terén, a takto ju prostredníctvom rozlične dlhých podzemných trás nechať postupne rozdeľovať do povrchových tokov.

Doterajšia snaha vodného hospodárstva sa sústredila prevažne na zadržanie veľkého koncentrovaného povrchového odtoku v povrchových nádržiach - odtiaľ sa voda postupne rozdeľovala do povrchových tokov.

V krajine však okrem vodohospodárov pôsobí celý rad iných hospodárskych odvetví, ktoré ju využívajú a znižujú jej celkovú ekologickú stabilitu vrátane stability jej hydrosféry. Je preto zrejmé, že komplexná starostlivosť o vodné bohatstvo musí byť založená na spolupráci všetkých týchto subjektov a na ich spoločnom strategickom cieli, ktorým by mala byť eliminácia negatívnych environmentálnych záťaží a všeobecne vyhovujúce riešenie nepriaznivých odtokových pomerov v území.

Aj keď sú vodohospodári de jure správcovia povodia, de facto ako prví so zrážkovou vodou „hospodária“ lesohospodári a poľnohospodári, resp. správcovia zastavaných území. Až výsledky ich problematického hospodárenia s vodou "spracovávajú" vodohospodári. Preto by sa o zvýšenie retencie povodia Popradu a Dunajca mali rovnako snažiť lesohospodári (prvým krokom by mala byť zmena lesných hospodárskych plánov), poľnohospodári (zmena v projektoch pozemkových úprav), urbanisti a samosprávy obcí (zmeny v územných plánoch) a vodohospodári (prvým krokom by malo byť zapracovanie do vodohospodárskych plánov).

Táto kapitola obsahuje odporúčania na využitie obidvoch prístupov (vodohospodárskeho aj trvalo udržateľného rozvoja) na postupné približovanie sa k spoločnému cieľu:

v kompetencii vodného hospodárstva:

• zdržiavať zrážkovú vodu na povrchu pomocou: vodných nádrží (VN), suchých nádrží - poldrov, malých VN (MVN) a rybníkov, zdrží pri malých vodných elektrárňach (MVE), a tiež pomocou spomalenia odtoku zdrsnením korýt tokov
• bezpečne odvádzať zrážkovú vodu po povrchu,

a v kompetencii iných rezortov:

• zdržiavať zrážkovú vodu čo najviac pod povrchom pomocou: zasakovacích pásov (vrstevnicových vo svahoch + spádnicových popri tokoch), zmeny poľnohospodárskych kultúr (poľn. limity), pomocou zmeny spôsobu ťažby dreva, zmeny hydroekologického účinku lesných kultúr (lesohospodárske limity), pomocou vylučovania nepriepustných povrchov (urbanistické limity).

Pri ďalšom trvalo udržateľnom rozvoji spoločnosti je preto žiadúce, aby jednotlivé rezorty prijali nasledovné rámcové zásady:

1.2 Riešenie úpravy odtokových pomerov v povodí zo strany poľnohospodárstva

Za účelom spomalenia odtoku zrážkovej vody, zvýšenia prirodzenej retenčnej schopnosti poľnohospodárskej krajiny a zlepšenia kvality tunajších povrchových a podzemných vôd je treba pri prerokovaní nových projektov pozemkových úprav v povodí Popradu a Dunajca žiadať postupné plnenie nasledujúcich hydroekologických požiadaviek (viď Krajinnoekologický návrh riešenia v mape C.2 1:50 000):

a) Vytvárať vsakovacie pásy:

• Zmenšovať veľkosť pôdnych celkov (honov) na ornej pôde ich rozdeľovaním po vrstevnici, t.j. zakladať na nových hraniciach medzi pozemkami pevné bariéry na zastavenie povrchového odtoku - záchytné priekopy, alebo medze vysadené vegetačnými protieróznymi zasakovacími pásmi. Pevné rozdelenie veľkých oráčin po vrstevnici a obmedzenie dĺžky honov po spádnici má zaistiť, aby sa aj obrábanie pôdy a výsev plodín dali zabezpečovať len v pásoch po vrstevnici. V rámci pozemkových úprav treba takto prednostne riešiť už jestvujúce erózne situácie (v prípade potreby aj s použitím terasovania pozemkov).
• Nelikvidovať existujúce remízky.
• Poľné cesty budovať so zreteľom na maximálnu protieróznu ochranu územia. Existujúce líniové formy vodnej erózie s výmoľmi prednostne sanovať a aspoň na určité obdobie vyradiť z prevádzky.
• Medzi vodným tokom a oráčinovými plochami vytvárať aspoň 10 m široké ochranné vsakovacie pásy z trvalých trávnych porastov alebo z drevín, ktoré by po zasiaknutí zásadne zdržali silný povrchový odtok z oráčin, a tiež by zachytávali splachy pôdy a pôdnych kontaminantov pred ich vstupom do vodného prostredia.

b) Meniť rizikové poľnohospodárske kultúry:

• V súčasnom období tlakov na poľnohospodárske podniky na znižovanie nákladov je dôležité prispôsobiť výber pestovanej plodiny prírodným (morfologickým, pôdnym a mikroklimatickým) podmienkam (t.j. nesnažiť sa za každú cenu dosiahnuť výnosy nákladnými úpravami prírodných daností územia). Najmä v horských podmienkach bude treba oproti minulosti znižovať celkový podiel ornej pôdy a zvyšovať podiel trvalých trávnych porastov podľa morfologických a pôdnych daností územia. Aj na niektorých miestach riečnych nív bude treba prestať rozorávať pravidelne podmáčané lokality a zmeniť ich na (striedať na nich) poľnohospodárske trávne kultúry.
• Intenzívne poľnohospodárske využitie - ornú pôdu, intenzívne TTP, chemickú ochranu rastlín a aplikáciu priemyselných hnojív - treba vylúčiť z bezprostredného okolia mokradí, zmapovaných v rámci ekologicky významných segmentov krajiny v dokumentáciách MÚSES alebo v programoch starostlivosti o národné parky.
• Na vybraných plochách (mokrade, okolie ekologicky významných segmentov, nivy potokov) neuvažovať s výstavbou, ani rekonštrukciou hydromelioračných zariadení, ale naopak, existujúcim hydroekologickým podmienkam treba prispôsobiť výber pestovanej kultúry (napr. krmoviny alebo TTP).
• Pri prehodnocovaní ďalšej orientácie a špecializácie horských poľnohospodárskych fariem treba znížiť celkový podiel ornej pôdy a zvýšiť podiel TTP. Problematicky orateľné plochy na podmáčaných nivách, ako aj veľmi sklonité plochy (nad 120) je potrebné zatrávniť, v prípade výhodnosti aj zalesniť výsadbou stanovištne vhodných drevín (na nivách jelša, vŕba, na strmých svahoch dreviny z príslušného vegetačného stupňa).
• Minimalizovať chemizáciu poľnohospodárstva, no vo väčšej miere využívať aj mimoprodukčný (najmä ekologický) potenciál poľnohospodárstva (podpora alternatívnych spôsobov hospodárenia).

V povodí Popradu a Dunajca treba opatrenia na zvýšenie retencie územia prednostne požadovať najmä:

• na pôdach so silnou eróziou, t.j. v oblastiach tzv. „zemiakárskych pôd na flyši“ s veľkoplošnými svažitými oráčinami (pozri Poľnohospodárske opatrenia v mape C.2.), kde navyše podľa podkladov o kontaminácii pôd prebieha splach pôd kontaminovaných arzénom, kadmiom a ortuťou zo Spišskej Magury a Levočských vrchov (!),
• v CHVO a v ochranných pásmach vodných zdrojov,
• na kontakte oráčin a vodných tokov.

1.3 Riešenie úpravy odtokových pomerov zo strany územného rozvoja

Pri prerokovaní nových územných plánov v povodí Popradu a Dunajca treba vyžadovať plnenie nasledujúcich hydroekologických požiadaviek (najmä v obciach s perspektívou výraznejšieho územného rozširovania - pozri Urbanistické opatrenia v mape C.2):

Kvôli zlepšeniu odtokových pomerov:

• Požadovať vylučovanie rozľahlých nepriepustných povrchov sprevádzajúcich výstavbu nových obchodných, priemyselných, administratívnych a iných centier, napr.:
• na nových veľkoplošných parkoviskách požadovať aspoň vsakovacie polovegetačné pásy z perforovaných materiálov (prípadne aj s líniami vhodných drevín, ktoré by nielen viac zadržali vodu, ale aj zlepšili mikroklímu),
• veľké množstvá dažďovej vody zo striech nových rozľahlých stavieb neodvádzať len do verejnej kanalizácie, ale preveriť možnosti vytvárania retenčných zasakovacích nádržiek - jazierok- v rámci vegetačných úprav ich okolia,
• aj pri rekonštrukciách námestí, peších zón alebo veľkých parkovísk požadovať použitie dlažieb, alebo iných perforovaných materiálov na zvýšenie zasakovania zrážkových vôd.

Kvôli lepšiemu zvládnutiu veľkých vôd:

• Požadovať aby obecné zastupiteľstvo v rámci povinného verejného prerokovania nového územného plánu oboznámilo dotknutých občanov a organizácie, že sa nachádzajú v inundačnom území priľahlých vodných tokov a akými činnosťami majú znížiť potenciálne riziká a škody v prípade povodne (odstrániť existujúce nepotrebné stavebné bariéry z okolia miestneho toku, na rizikových nízko položených objektoch dorobiť nové stavebné bariéry - napr. zvýšené vstupné prahy do budov ohrozených záplavou, betónové múriky okolo ohrozených pozemkov a pod.)
• Požadovať vylúčenie akejkoľvek novej výstavby z najnižších častí sídiel, ležiacich už v inundačnom území priľahlých vodných tokov. Územný rozvoj orientovať do vyššie položených častí intravilánu, nakoľko väčšina obcí (aj na širokých riečnych nivách alebo popri horských potokoch) bola založená a aj sa rozvíjala zásadne mimo dlhodobo poznaných povodňových území. Rozsiahlu expanziu výstavby do odvekých povodňových území vyvolala u nás až povojnová výstavba ochranných hrádzí, ktoré však dnes už nemusia stačiť kvôli postupnému zväčšovaniu povodňových prietokov.
• Ak dôjde napriek tomu k navrhnutiu výstavby nových obchodných, priemyselných, administratívnych a iných veľkých centier do inundačného územia, treba žiadať od urbanistov, architektov a najmä investorov výstavbu ich vlastnej ochrany pred povodňou (napr. zatrávnené zemné valy, resp. múriky v rámci oddychových plôch a pod.).
• V územných plánoch rešpektovať požiadavku ochrany záujmových území výhľadových vodohospodárskych diel (pozri vodohospodárske opatrenia v mape C.2).

1.4 Riešenie úpravy odtokových pomerov v povodí zo strany vodného hospodárstva

V minulosti sa pod úpravou odtokových pomerov často rozumelo len budovanie retenčných nádrží na tokoch v jednotlivých povodiach, ako aj rôzne protipovodňové úpravy tokov (najmä zvyšovanie hrádzí). Z vyhodnotení častých povodní uplynulých rokov však vieme, že retenčné nádrže sú len riešením čiastočným - nie je ich možné budovať v každej doline (pričom prívalové dažde alebo dlhodobé suchá sa môžu vyskytnúť v ktorejkoľvek oblasti). Úpravy koryta toku alebo zvýšené protipovodňové hrádze síce môžu ochrániť konkrétne sídla pred veľkými vodami (aj to nie vždy), ale posunú problém povodňovej vlny do nižšie ležiaceho úseku so zväčšenou intenzitou, takže zdržaniu vody v povodí prakticky nepomôžu.

Z uvedeného vyplýva, že ak nechceme, aby problém rýchleho odtoku vody neustále rástol priamo úmerne so zmenami makroklímy, riešenie musí byť zabezpečené kombináciou rôznych technických aj netechnických (krajinnoekologických) opatrení, na ktorých by sa mali podieľať všetci užívatelia územia (keďže ako prví hospodária so zrážkovou vodou lesohospodári resp. poľnohospodári a až výsledky ich problematického hospodárenia s vodou "spracovávajú" vodohospodári v tokoch a nádržiach). Preto by mali vodohospodári pri vyjadrovaní sa k lesným hospodárskym plánom, k projektom pozemkových úprav a k územným plánom vyžadovať zapracovanie hydroekologických princípov z predchádzajúcich kapitol 6.1.1, 6.1.2. a 6.1.3. do týchto plánov.

Konkrétne vodohospodárske opatrenia na zlepšenie hydroekologickej situácie územia by mali vychádzať z nasledovných princípov (pozri vodohospodárske opatrenia v mape C.2):

 

a) zdržiavať zrážkovú vodu na povrchu pomocou: VN, suchých nádrží - poldrov, MVN a rybníkov, zdrží pri MVE, a tiež pomocou spomalenia odtoku zdrsnením korýt tokov:

• Dôsledne kontrolovať uplatňovanie predpísaných požiadaviek na hospodárenie v jednotlivých ochranných pásmach vodných zdrojov podľa schválených rozhodnutí.
• Celý medzihrádzový priestor väčších tokov ako aj minimálne 10-metrové ochranné pásma pozdĺž brehov potokov chápať ako ich hydrologickú, biologickú a rekreačnú zónu, vyhradenú prednostne nielen pre bezpečné prevedenie veľkých vôd, ale aj pre existenciu riečnych biotopov a brehových porastov.
• Preto treba v tokoch realizovať navrhované ekologické úpravy koryta (kap.C-6.2.1.), spriechodniť migračné bariéry pre ryby v tokoch (kap.C-6.2.2.), zaistiť Qbio - minimálne prietoky pod odbermi z podzemných aj povrchových zdrojov tak, aby tu mohol prežiť aj dostatok rýb (kap. C-6.2.3.), zabezpečiť ochranu existujúcich a vysádzanie chýbajúcich brehových porastov a rekreačné využitie tokov (kap.C-6.3.), zachovať existujúce riečne ramená, ostrovy, aluviálne mokrade a vytvárať nové vodné plochy charakteru mŕtvych ramien (kap.C-6.4.) Opatrenia sú lokalizované v mape C.2.- časť Ekologizácia koryta a brehov.
• Maximálne treba podporiť výstavbu nových MVN a rybníkov, ktoré budú mať nielen retenčný (vrátane zavlažovania), ale aj veľký biologický význam či už v prírodnej alebo v odprírodnenej krajine (t.j. najmä vo veľkooráčinových oblastiach Popradskej kotliny). Za týmto účelom treba zosúladiť navrhované profily malých vodných nádrží so súčasnou koncepciou poľnohospodárstva a prehodnotiť ich v rámci posúdenia vplyvov na životné prostredie (napr. identifikovať bioekologické konflikty, doplniť ekologizačné úpravy...).
• Z hľadiska ochrany prírody je však veľmi otázna výstavba dvoch MVN s objemom nad 1 mil. m3: MVN Jarabina na toku Veľký Lipník (Litmanovský potok), ktorý je v takmer celej dĺžke chránený ako Prírodná pamiatka Litmanovský potok a výstavba MVN Kežmarok na Stránskom potoku, v ktorom bol ichtyologickým prieskumom potvrdený európsky vzácny druh mihuľa potočná, na Slovensku kriticky ohrozený vodný živočích. Nádrže treba prehodnotiť a preriešiť so štátnou ochranou prírody (mapa C.2).
• V prípade výstavby nových malých vodných elektrární (MVE) je možné mierne zvýšiť retenciu územia len v prípade prihaťových MVE so zdržami na toku. Tu však treba zároveň vyriešiť elimináciu pomerne významného bariérového efektu podľa princípov z kap. C-6.2.2. (výstavbou nadštandardných priechodov pre ryby, priechodných pre všetky tunajšie migrujúce druhy rýb), ale treba využiť aj pozitívny efekt umelého zdvihu zaklesnutej hladiny podzemnej vody na okolité mokraďové ekosystémy (v zmysle Pokynu MŽP SR o MVE). Derivačné MVE spomaľujú odtok vody len v mieste odberného prahu, naopak, pod miestom odberu ochudobňujú určitý úsek toku o väčšinu prietokov, kde sú potrebné riešenia zostatkových prietokov podľa kap.C-6.2.3. Vplyvy oboch typov MVE treba posúdiť a eliminovať v procese EIA. Podotýkame, že podľa nového návrhu Pokynu MŽP SR o MVE je treba pri plánovaní 13 MVE na rieke Poprad rátať s podmienkou zachovania nezavzdutého Popradu na nadpolovičnej dĺžke jeho trasy (aby nedošlo vplyvom postupnej výstavby viacerých MVE k neželanému postupnému zániku typických prúdivých biotopov Popradu - na tejto podhorskej rieke by nemali prevažovať fluviatilné úseky s takmer stojatou vodou).
• Plánované MVE Strážky a MVE Krížová Ves na Poprade sú v rozpore s plánovanou vodnou nádržou Bušovce - nebudú môcť fungovať v jej zátope.
Výstavba nových veľkých vodných nádrží je spravidla krajinnoekologicky menej vhodným riešením, naďalej ostáva v rezerve ako finančne a technicky najnáročnejší, ale najviac overený spôsob riešenia najmä deficitov vody, v menšej miere aj povodňových prietokov:

Vodárenská nádrž Jakubany na Jakubianke je uvažovaná ako výhľadový zdroj pitnej vody v kat.B -výstavba do 25 rokov (podobne vodárenská nádrž Holohumnica, ktorá je však až v kat. E, čo je ďaleký výhľad). Vzhľadom na problémovosť financovania veľkých priehrad považujeme za istejšiu alternatívnu cestu: pripravovať nové lokálne podzemné zdroje pitnej vody. Za týmto účelom odporúčame ešte pred prípravou veľkých vodárenských nádrží Jakubany resp. Holohumnica preveriť napojenie a využitie existujúcich preskúmaných ale nevyužívaných podzemných zdrojov v oblasti, ktorých výdatnosť je spolu vyše 300 l/s! (tab. C-3.3.1.c).

Prípadná perspektívna výstavba VN Jakubany by mala nasledovať až po maximálnom využití spomínaných preskúmaných ale nevyužívaných podzemných zdrojov v oblasti! VN odporúčame naďalej evidovať a obmedzovať v jej zalesnenom území inú výstavbu.

Pri VN Holohumnica však nevidíme dôvod jej ďalšieho evidovania, nakoľko jej preradenie do aktuálnejšej kategórie by v budúcnosti znamenalo zbytočné obmedzenie, alebo zastavenie rozvoja vyššie ležiacich obcí Jurské a Ihľany.

Nádrž Bušovce na rieke Poprad (kat.C- po uplynutí 25 rokov) by bola stretom záujmov s ochranou prírody z viacerých stránok (mapa C.4). Hodnotenie tokov podľa Štátnej ochrany prírody). Tunajšia vodná biota (vrátane hlavátky) je viazaná na dostatočne dlhú neprerušenú migráciu, na vyhovujúce fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti prúdivého toku vody a adekvátneho dna. Tak vysokú priehradnú bariéru by bolo pre migráciu rýb ťažko spriechodniť - pritom Poprad je hydrickým biokoridorom regionálneho významu, navrhnutý je do európskej sústavy Natura, uvažuje sa so znovunavrátením pôvodných druhov lososa atlantického a pstruha morského, ktoré sem do 50-tych rokov pravidelne ťahali. Výstavbou nádrže by sa prúdivý riečny biotop zmenil na cca 10km dlhom úseku na jazerný resp. neprúdivý, v ktorom by bola schopná prežiť len druhovo odlišná, umelo vysadená populácia rýb. Podľa ochranárskeho hodnotenia je v plánovanej zátope VN Bušovce nadpriemerne hodnotená morfológia a hydrológia riečneho koryta (vyhovujúca aj európsky vzácnemu druhu mihuli potočnej, na Slovensku kriticky ohrozenej), nadpriemerne hodnotené sú aj biotopy brehových porastov (v skutočnosti sú však zachované len na  38 necelej polovici úseku). Preto v prípade jednoznačného dokázania potreby stavania tejto nádrže bude dôležité spoločné ochranársko-vodohospodárske prehodnotenie jej negatív a pozitív, resp. aj podrobné doriešenie a realizácia početných ekologizačných opatrení.

V prípade finančnej nereálnosti alebo environmentálnej nepriechodnosti veľkých nádrží však bude nutné zvážiť, či nie je lepšie sústrediť sa na skôr spomínané priechodnejšie spôsoby zvyšovania retenčnej kapacity krajiny. Na zabezpečenie rovnakého protipovodňového účinku ako nádrž Bušovce odporúčame preriešiť aj možnosť výstavby suchej nádrže - poldra. Jeho hlavnou nevýhodou by bolo to, že v období sucha nemôže nadlepšovať prietoky. Na druhej strane by ale nezatápal veľké poľnohospodárske plochy, technickú infraštruktúru, neznehodnocoval cenné prírodné biotopy, pri správnom riešení by nemusel vytvárať ani migračnú bariéru na toku.

Nádrž Podolínec na rieke Poprad (kat.E- ďaleký výhľad) je environmentálne neprijateľná už z toho dôvodu, že by zatopila jestvujúce obce Bušovce a Podhorany. Odporúčame s ňou ďalej neuvažovať aby nebola znehodnocovaná perspektívnosť týchto obcí pre bývanie alebo pre iný rozvoj.

 

b) bezpečne odvádzať zrážkovú vodu po povrchu

Pripravuje sa 22 rozsiahlych úprav na zabezpečenie neškodného odvádzania veľkých vôd najmä cez intravilány sídiel (mapa C.2). Pri protipovodňových úpravách tokov ako aj pri opravách a údržbe vodných tokov a objektov treba zohľadňovať ekologické požiadavky a postupovať individuálne - v závislosti od charakteru toku a spôsobu využívania krajiny, ktorou tok preteká (sídelné, priemyselné, agrárne, prírodné, rekreačné zóny a pod.):

• Plánované protipovodňové úpravy odporúčame len v úsekoch, kde tok tečie zastavanou časťou nivy. Technické zásahy robiť v súlade s kapitolou C-.6.2.1. a C-6.3, t.j. v koryte potoka vytvoriť aj pozdĺžnu hlbočinu (napr. trojuholníkovým priečnym profilom) potrebnú pre vodné organizmy najmä v obdobiach nízkych prietokov, na brehoch vysadiť spevňujúce jelšové brehové porasty, čomu treba prispôsobiť dimenzie koryta. Pri plánovanej úprave Popradu pri Matejovciach odporúčame nátržami narušené brehy spevňovať len ťažkou kamennou nahádzkou a následne vysadiť medzi kamene jelšu, resp. brest. Zachovalé dreviny brehových porastov pri úpravách nelikvidovať, len opevniť pätu brehov kamennou nahádzkou. Rovnaké zásady odporúčame pre plánované úpravy Popradu pri Údole a pri Mengusovciach. Prijateľné je aj navyšovanie hrádzí bez výrubu brehových porastov, resp. budovanie nových odsadených hrádzí až za líniou brehových porastov.
• Neodporúčame protipovodňové úpravy tokov v úsekoch s nezastavanou nivou. V takom úseku odporúčame ponechať koryto v súčasnom stave v tých prípadoch, ak by sa špička povodňového prietoku po preliatí do neurbanizovanej časti nivy opäť vliala do terajšieho koryta resp. do medzihrádzového priestoru.